Najobľúbenejšie dielo v rámci grécke tragédie je to bezpochyby Kráľ Oidipus, tiež známy ako Tyran Oidipus, text napísaný veľkými Sofokles ktorý nám hovorí o nešťastiach ľudskej bytosti. Osobne si myslím, že je to jeden z najstrašnejších románov, aké som čítal.
Oidipus Rex je a dokonalá grécka tragédia keďže má vo svojej štruktúre s mýtickými postavami svoj jazyk, je dosť filozofický a slávnostný a záver príbehu nevedie k šťastnému koncu, ako si nás dnes najpredávanejšie zvykli, ale skôr koniec je osudový pretože smrť sa objavuje spoločne (a nie prirodzeným spôsobom, ale vo forme samovraždy) produktom šialenstva, a je to tým, že jej postavy museli žiť s únavný negatívny náboj osudu. Oidipus Rex je preto jasným príkladom toho, ako skaza a bieda ovplyvňujú životy ľudských bytostí, ktoré sa síce cítia skvelo a mocne, ale nie sú ničím iným ako obyčajnými bytosťami.
Historici hovoria, že kráľ Oidipus dalo by sa to napísať viac ako 400 rokov pred Kristom. A napriek tomu, že existuje už tisíce rokov, naďalej si získava nasledovníkov po celom svete. Jedným z jeho najväčších obdivovateľov bol, verte tomu alebo nie Aristoteles, ktorý ju klasifikoval ako najdokonalejšiu tragédiu tých čias, pretože jej čítanie vyvoláva katarziu v najvyššom bode literárneho vyvrcholenia.
Oidipus, hlavná postava, bol panovník z Téb, syn kráľa Laia (ktorého zavraždil) a Jocasta (jeho matka, s ktorou spáchal incest). Všetky tieto udalosti sa stávajú bez toho, aby Oidipus poznal pravdu, a preto je to tak skončí s vypichnutím očí, aby nebol očitým svedkom nešťastia, ktoré spáchal.